Zhrnutie

Súčasný vývoj AI si vyžaduje najambicióznejší politický program v dejinách povojnovej Európy. Ak s ním nezačneme teraz, Európa stratí schopnosť rozhodovať o vlastnej budúcnosti. Ocitneme sa na ekonomickom aj politickom okraji, s hodnotami, ktoré nedokážeme brániť, so sociálnymi systémami, ktoré nebudeme mať z čoho financovať, s rizikami, ktoré nezvládneme, a s Úniou, ktorá sa rozpadá.

Európa 2031 je päťročný scenár o tom, ako Európe hrozí prepad do bezvýznamnosti, ako ju AI k takému úpadku približuje a čo sa ešte dá urobiť, aby sme zmenili smer.

Aby sme pochopili, ako môže Európa premárniť prichádzajúcu revolúciu v AI, príbeh sa najprv vracia do roka 2025 a k trom chybným odhadom. Európa podcenila tempo vývoja AI. Podcenila rozsah zmien, ktoré prinesie. A precenila svoju schopnosť na tento vlak naskočiť a stratu dobehnúť.

Ako sme sa sem dostali - január 2025 až jún 2026

Európa chybne odhaduje tempo vývoja AI a rozsah zmien a séria zdanlivo rozumných rozhodnutí jej závislosť len prehlbuje.

• DeepSeek sa za zlomok nákladov približuje k technologickej špičke a Európa si z toho berie nesprávne ponaučenie. Začiatkom roka 2025 vníma čínsky model R1 ako dôkaz, že dobehnúť náskok je lacné a na výpočtovej kapacite takmer nezáleží. Je to upokojujúca predstava. Lenže efektivita a výpočtová kapacita sa navzájom posilňujú. S väčším počtom čipov sa ľahšie hľadajú aj šikovné výskumné skratky. Ďalší pokrok DeepSeeku nakoniec narazil na strop pre čipy, ktoré Čína nemôže dovážať.
• AI Action Summit prináša prevažne len prázdne frázy. Na parížskom AI Action Summite EÚ oznámi fond pre AI vo výške 200 miliárd eur, ktorý tvoria prevažne presunuté prostriedky a očakávané súkromné investície, čo je v porovnaní s tým, koľko skutočne vynakladajú USA, oveľa menšia suma. „Suverenita“ sa stáva bojovým pokrikom, ale skutočné opatrenia nie sú rázne a vyhýbajú sa tvrdým kompromisom.
• GPT-5 sklame a reči o bubline zosilnejú. Keď GPT-5 od OpenAI nenaplní očakávania, európski skeptici v tom vidia potvrdenie „AI bubliny“ a počiatočné odhodlanie slabne. Mimo ich dohľadu sa však deje opak. AI na programovanie v Silicon Valley začína automatizovať vývoj softvéru a popredné AI laby používajú vlastné modely na vývoj ďalšej generácie.
• Ľudia, ktorí majú o AI rozhodovať, ju sami nepoužívajú. Väčšina európskych štátnych úradníkov nesmie používať najpokročilejšie systémy pre obavy o ochranu údajov a máloktorý z nich vie programovať. Výsledkom je, že tí, ktorí majú technológiu regulovať a rozhodovať o jej využití, jej tak často poriadne nerozumejú.
• Prístup sa stáva privilégiom, nie právom. Do polovice roku 2026 niektorí európski lídri prehodnocujú svoju predošlú skepsu. Ukázalo sa totiž, že model Claude Mythos od spoločnosti Anthropic, ktorý nebol sprístupnený verejnosti, je dostatočne výkonný na to, aby od základov premenil kyberbezpečnosť. Európa je spočiatku vylúčená z obrannej koalície, ktorá sa okolo neho vytvorí. Čoskoro nato americké výkonné nariadenie vyžaduje, aby nové najpokročilejšie modely prechádzali utajovaným schvaľovacím procesom, čo dáva Washingtonu možnosť vybrať si, ktorí „dôveryhodní partneri“ ich dostanú ako prví.
• Európe dochádza, že má v rukách len málo tromfov. Európa disponuje iba piatimi percentami svetovej výpočtovej kapacity pre AI, zatiaľ čo Amerika drží osemdesiat percent, a nemá tak takmer žiadne páky, ako si prístup k najpokročilejšej AI vynútiť. Jej odpoveďou je síce pozitívne znejúci balíček pre technologickú suverenitu, ten však prichádza príliš neskoro a ponúka príliš málo.

Čo by mohlo nasledovať - august 2026 až marec 2031

Európa posilňuje svoju suverenitu, ale zabúda budovať vplyv, zatiaľ čo súťaž v oblasti AI medzi USA a Čínou eskaluje.

• 2027: Otvorený model na úrovni Mythosu rozpúta vlnu ransomwaru a politika suverenity sa obracia proti Európe. Nemecko a Francúzsko práve navrhli zákon, ktorý ukladá verejnému sektoru povinnosť využívať pri kritických procesoch výhradne európsku AI. Keď sa nástroje na kybernetické útoky dostanú prakticky ku komukoľvek, organizácie, ktoré vopred prešli na európskych poskytovateľov AI - a ktorých obrana preto zaostáva za technologickou špičkou - skončia so zablokovanými systémami a musia zaplatiť výkupné. Vlna útokov ustúpi až potom, čo USA aj Čína zakážu otvorené najpokročilejšie modely, čo pre Európu znamená, že je viac závislá od uzavretých amerických modelov než kedykoľvek predtým.
• 2028: AI prestáva uvažovať v jazyku, ktorému ľudia rozumejú, a Washington donúti Holanďanov osekať exporty ASML do Číny. Skok v schopnostiach paralyzuje kontrolné nástroje, na ktoré sa regulátori spoliehali, a Európsky úrad pre umelú inteligenciu - už aj tak zapletený do právnych sporov s dvoma americkými vývojármi - nemá priestor na reakciu. Keď sa na Holandsko vyvinie tlak, aby zastavilo vývoz starších strojov DUV od spoločnosti ASML do Číny, ostatné členské štáty vyjadria len vlažnú podporu. Holandsko ustúpi a Európa si na oplátku nevyjedná vôbec nič.
• 2029: USA začnú prideľovať prístup k najpokročilejšej AI podľa krajín a ekonomické rozdiely sa prudko prehlbujú. Rastúci nedostatok výpočtového výkonu dosiahne bod zlomu a USA prideľujú kapacitu na použitie najpokročilejších modelov prostredníctvom odstupňovaného systému podľa krajín, pričom si väčšinu kapacity vyhradzujú pre seba a niekoľko vybraných spojencov. Väčšina Európy skončí v 2. kategórii a jej prídel výpočtovej kapacity od amerických cloudových spoločností klesne na polovicu. Keď EÚ siahne po „obchodnej bazuke“, aby si vybojovala status 1. kategórie, hlasovanie stroskotá na nedosiahnutí kvalifikovanej väčšiny. Rast HDP v Európe začína dramaticky zaostávať za Amerikou: Európa nevlastní takmer nič z technologického reťazca AI, zavádza ju pomalšie a má len obmedzený prístup k najpokročilejším modelom, ktoré dnes riadia veľkú časť globálnej ekonomiky.
• 2030: Európa je vyciciavaná zvonku, firmy drví konkurencia a celé odvetvia miznú v cudzích rukách. Do roku 2030 USA a Čína uviaznu v súťaži, ktorú obe strany vnímajú čoraz viac ako otázku prežitia. Aby Čína nezvíťazila v oblasti robotiky, popredná americká AI firma skupuje upadajúce európske automobilky a výrobcov nástrojov, pretože jej ide o ich výrobné haly a priemyselné údaje. Automobilové závody sa menia na továrne na roboty. S masívnym nástupom automatizácie rastie nezamestnanosť a lepšie vybavené zahraničné firmy drvia tie európske. Francúzsky dlh sa pre rastúce sociálne náklady a oslabujúcu daňovú základňu vymyká kontrole, južná Európa ho nasleduje, euro sa ocitá pod neustálym tlakom a Únia sa začína rozpadávať. Naprieč kontinentom sa objavujú čínske úverové linky, ktoré si získavajú priazeň a snažia sa Európu odtrhnúť od Washingtonu.
• 2031: Washington sa chystá zmocniť spoločnosti ASML a Európe zostávajú tri desivé možnosti. Do roku 2031 je moc sústredená v rukách užšej skupiny ľudí ako kedykoľvek predtým v histórii ľudstva. O budúcnosti sveta rozhoduje hŕstka jedincov v San Franciscu, Washingtone a Pekingu. Posledným esom, ktoré Európa ešte má v rukáve, je ASML - jediné úzke hrdlo, ktorým prechádza celý reťazec v oblasti AI. Biely dom sleduje, ako sa Európa odkláňa smerom k Číne, a rozhodne sa, že nad touto firmou potrebuje priamu kontrolu. Prichádza s ultimátom. Keďže si Európa nedokázala vybudovať žiadnu vlastnú páku, má na výber z troch možností: stať sa americkým protektorátom, odovzdať budúcnosť Číne, alebo postupne upadať v úplnej izolácii.

Prečo európsky model za súčasného vývoja skolabuje

Vplyv AI sa vyrovná vplyvu priemyselnej revolúcie alebo ho dokonca prekoná, avšak nastane skôr v priebehu rokov než desaťročí. Súčasná európska reakcia je desaťkrát až stokrát slabšia a mieri vedľa. Suverenita sa príliš často zamieňa s tolerovaním podpriemerných európskych riešení a nádejou, že ambiciózne projekty, ktoré majú zmysel, no malú šancu na úspech, predsa len vyjdú. Realita si však žiada reálne páky a ochotu pristúpiť na tvrdý kompromis. Skutočnú silu nezískate polovičnou sebestačnosťou, ale tým, že budete pre ostatných nenahraditeľní. A to znamená jediné: rozhodnúť sa, ktorých zaužívaných zvykov sa vzdať, aby sme ochránili princípy, o ktorých sa nedá vyjednávať - ľudskú dôstojnosť, rovnosť a slobodu určovať budúcnosť vlastného kontinentu.

Zlyhanie, ktoré Európa 2031 opisuje, je zlyhaním stimulov a inštitúcií, nie jednotlivcov. Tento scenár nepredpokladá, že by naši lídri konali v zlej viere. Naopak - presne tie mechanizmy, ktoré Európe v pokojnejších dobách dobre slúžili, sa teraz obracajú proti nej. Konsenzus a opatrný postup síce umožnili vybudovať Úniu dvadsiatich siedmich štátov, pod časovým tlakom sa však stávajú dôvodom, prečo sa nepríjemné pravdy odkladajú, včasný zásah vyzerá ako kariérna samovražda a inštitúcie nedokážu držať krok s technologickým tempom. Každé rozhodnutie samo osebe dáva zmysel, ale ich výsledkom je Európa, ktorá síce starostlivo zachovala svoje procesy, ale stratila svoje zásady.

Čo Európa ešte môže urobiť

Času je málo, ale veríme, že smerovanie Európy sa ešte dá zmeniť. Na začiatok ponúkame nasledujúcich päť odporúčaní:

1. 1. Umožniť masívne investície do výpočtovej kapacity a nadväzujúcich dodávateľských reťazcov. Mobilizovať verejný aj súkromný kapitál v rozsahu, o aký sa Európa v čase mieru nikdy nepokúsila, a nasmerovať ho do základov AI ekonomiky: do energetiky, polovodičov a dátových centier. Dostať na európsku pôdu desiatky gigawattov výpočtovej kapacity si vyžiada zriadenie vyhradených hospodárskych zón, cielenú energetickú politiku a radikálne zjednodušenie schvaľovacích postupov. Európa to nedokáže vybudovať sama a mala by sa spojiť s americkými poskytovateľmi za podmienok, ktoré udržia infraštruktúru pod európskou jurisdikciou a zabezpečia garantovaný prístup k najpokročilejšej AI.
2. 2. Vybudovať koalíciu názorovo spriaznených stredných mocností v oblasti AI. Európske krajiny v tom nie sú samy, podobným výzvam čelí mnoho ďalších stredných mocností. Paralelne so spoluprácou v rámci EÚ by Holandsko, Nemecko a Francúzsko mali vytvoriť malú, akcieschopnú koalíciu s krajinami, ako sú Nórsko, Spojené kráľovstvo, Kanada, Japonsko a Južná Kórea. Každá z nich totiž drží v dodávateľskom reťazci AI reálne eso v rukáve - talent, výpočtovú kapacitu, kľúčové prvky na výrobu polovodičov. Tieto tromfy sa môžu premeniť na spoločnú vyjednávaciu silu, ktorá im zaistí prístup k najpokročilejšej AI alebo umožní požadovať bezpečnejšie a spoľahlivejšie modely. Silná koalícia môže navyše fungovať ako sprostredkovateľ medzi USA a Čínou, čo sa nakoniec môže ukázať ako jej vôbec najdôležitejšia úloha.
3. 3. Reformovať trhy práce pre rýchle zavádzanie AI. Model flexikurity podľa vzoru Dánska umožní firmám vo väčšom rozsahu nasadzovať AI a zároveň ochráni pracovníkov, ktorých technológie nahradia, prostredníctvom rekvalifikácie a podpory príjmu. Snahy o zachovanie pracovných miest v nezmenenej podobe so sebou nesú riziko, že o ne Európa príde v prospech zahraničných konkurentov, ktorí AI zavádzajú rýchlejšie. Oveľa udržateľnejšou cestou je šírenie AI neblokovať, ale aktívne ho usmerňovať a spravodlivo rozdeľovať zisky, ktoré prinesie.
4. 4. Rozvíjať európske prednosti v robotike a priemyselnej AI. Hoci sa zdá nepravdepodobné, že by Európa mohla ešte zmysluplne konkurovať vo veľkých jazykových modeloch (LLM), môže zohrať kľúčovú úlohu v nadchádzajúcej revolúcii fyzickej AI. To si však vyžaduje preverovanie zahraničných investícií do európskych výrobcov, sprístupnenie priemyselných dát a procesného know-how domácim vývojárom AI, odstránenie bariér, ktoré bránia sľubným európskym firmám v raste, a budovanie takých partnerstiev s americkými korporáciami, ktoré prinesú trvalé zisky, nielen jednorazové finančné injekcie.
5. 5. Ponúknuť pozitívnu víziu toho, čo môže AI spoločnosti priniesť. Samotné strašenie tým, o čo všetko môže Európa prísť, na presadenie potrebných reforiem stačiť nebude. Veľa voličov už teraz AI nemá v láske a nebude dobrovoľne znášať roky chaosu kvôli AI len preto, aby zabránilo akejsi abstraktnej hrozbe. Hoci sme sa tu o vykreslenie pozitívnej vízie nepokúsili, veríme, že ju Európa naliehavo potrebuje. Svoju úlohu na jej budovaní majú ako sociálne hnutia zdola, tak aj politickí lídri.