Ústredným faktorom nášho scenára je výpočtová kapacita: AI dátové centrá a čipy potrebné na trénovanie a prevádzku najpokročilejších AI systémov. Veríme, že výpočtová kapacita sa rýchlo stáva jedným z najdôležitejších strategických zdrojov na svete, pretože objem výpočtovej kapacity, ktorým disponuje krajina alebo kontinent, čoraz viac určuje ich schopnosť budovať pokročilé AI systémy, nasadzovať ich vo veľkom meradle, získavať z toho ekonomický úžitok a udržiavať si geopolitický vplyv. Ak kontinent už vlastní významný podiel na globálnej výpočtovej kapacite pre AI, zahraničné firmy alebo vlády si dvakrát rozmyslia, či mu obmedzia prístup k modelom AI alebo súvisiacej infraštruktúre.
Nižšie odhadujeme i) rast globálnej výpočtovej kapacity pre AI do roku 2031 a ii) relatívne podiely jednotlivých svetových regiónov v čase. Náš odhad vychádza z verejne dostupných informácií o historických tempách rastu, úzkych hrdlách v dodávateľských reťazcoch a ohlásených projektoch dátových centier.
Našu kompletnú kvantitatívnu prognózu nájdete tu.
1. Globálna výpočtová kapacita pre AI
Naše prognózy do veľkej miery čerpajú z predchádzajúcej prognózy výpočtovej kapacity organizácie AI Futures Project, ktorá bola uverejnená v apríli 2025 ako súčasť jej scenára AI 2027. Autori svoje predpoklady podrobne popisujú tu. Dôležité je, že táto prognóza výpočtovej kapacity nepredurčuje naplnenie ostatných predpovedí tejto organizácie týkajúce sa budúceho pokroku v oblasti AI.
V roku 2025 organizácia AI Futures Project odhadovala, že globálna výpočtová kapacita pre AI do roku 2030 vzrastie na 435 GW. V súlade s jej vlastnou pripravovanou štúdiou predpokladáme, že skutočný rast bude o niečo pomalší. Dôvodom sú úzke hrdlá v dodávateľských reťazcoch, najmä v oblasti EUV litografie, čo pravdepodobne spomalí rast výpočtovej kapacity AI - čím bude pokračovať už pozorovateľné spomaľovanie medziročného rastu: z historického 3,4-násobku na približne 2,2-násobok v súčasnosti a na očakávaný 1,25-násobok do roku 2031. S prihliadnutím na toto spomalenie odhadujeme, že globálna výpočtová kapacita pre AI dosiahne do roku 2031 približne 370 GW, čo stále predstavuje viac ako desaťnásobný nárast oproti približne 30 GW globálnej kapacity AI dátových centier na začiatku tohto roka.
Tento odhad sa bezpečne pohybuje pod hornou hranicou toho, čo by celosvetovo dostupné stroje na EUV litografiu - najzložitejší nástroj potrebný na výrobu najmodernejších čipov - boli do roku 2031 fyzicky schopné vyprodukovať. Ak budeme vychádzať z nedávneho odhadu výskumníka v oblasti čipov Dylana Patela predpokladáme, že do roku 2031 bude na svete v prevádzke približne 700 EUV strojov, ktoré by teoreticky dokázali od roku 2026 zabezpečiť produkciu pre 780 až 870 GW výpočtovej kapacity pre AI.
V praxi bude skutočný objem oveľa nižší, pretože výroba čipov naráža aj na iné úzke hrdlá ako len na EUV litografiu (napríklad na výrobné kapacity pamätí s vysokou priepustnosťou alebo na pokročilé puzdrá čipov) a niektoré EUV zariadenia sa používajú na výrobu čipov, ktoré nie sú určené pre AI. Ak by sa na výrobu čipov pre AI využilo len 50 % celkovej kapacity zariadení EUV, teoreticky by v rokoch 2026 až 2031 dokázali pokryť produkciu pre 390 - 430 GW výpočtovej kapacity pre AI. Náš odhad 373 GW sa v týchto konzervatívnych medziach spoľahlivo drží.
2. Relatívne podiely vo východiskovom scenári
Predpokladáme, že súčasný podiel Európy na globálnej výpočtovej kapacite pre AI je približne 5 %, oproti 6 - 7 %, ktoré analytici predtým uvádzali na začiatok roku 2025. Vo východiskovom scenári odhadujeme, že európsky podiel v roku 2028 krátkodobo vzrastie na 8 % a potom do roku 2031 opäť klesne na hodnotu mierne nad 5 %. Tento výpočet vychádza z odhadu rozvoja európskych kapacít v nasledujúcich piatich rokoch metódou „zdola nahor“, pričom využívame verejne dostupné informácie o existujúcich aj ohlásených AI dátových centrách. Naša databáza verejne známych alebo plánovaných európskych AI dátových centier (≥ 10 MW) ukazuje, že európska výpočtová kapacita pre AI do konca roka 2026 pravdepodobne dosiahne približne 2 GW a do roku 2031 sa vyšplhá na takmer 21 GW.1
Zatiaľ čo európska výpočtová kapacita pre AI sa dnes väčšinou sústreďuje v severských krajinách, naše dáta naznačujú posun do roku 2031, keď budú troma krajinami s najväčšou výpočtovou kapacitou Francúzsko (37 %), Nórsko (9 %) a Nemecko (9 %). K najväčším AI dátovým centrám do roku 2031 patria projekty gigawattových rozmerov vo Francúzsku a Portugalsku a zariadenia nad 500 MW v Holandsku, Rumunsku, Nórsku, Nemecku, Taliansku a Spojenom kráľovstve. Náš východiskový odhad predpokladá, že súkromne aj verejne oznámené projekty budú väčšinou zrealizované a že si európska politika v oblasti výpočtovej kapacity udrží svoju súčasnú úroveň ambície.
Predpokladáme, že vo východiskovom scenári podiel zvyšku sveta (mimo USA, Číny a Európy) prekoná podiel Európy a do konca desaťročia dosiahne približne 11 %. Len oznámené projekty v gigawattovom meradle v niekoľkých krajinách - SAE (5 GW), Saudská Arábia (1,5 GW, 1 GW, 1 GW), India (3 GW, 1 GW, 1 GW), Južná Kórea (3 GW, 1 GW), Kanada (2,4 GW, 1,2 GW) a Brazília (1,5 GW, 1 GW) - tvoria dohromady takmer 24 GW, čo prekonáva predpokladanú kapacitu Európy, ktorá má do roku 2031 predstavovať 21 GW. Aj keby projekty s rozsahom niekoľkých GW čelili vyššiemu riziku pri realizácii ako v USA alebo v Európe, podiel zvyšku sveta bude s vysokou pravdepodobnosťou stále väčší ako ten európsky. To platí najmä vzhľadom na to, že v krajinách ako Austrália, Malajzia či Japonsko sa plánuje vybudovanie niekoľkých ďalších dátových centier s kapacitou niekoľkých stoviek megawattov.
Podľa databázy vlastníkov čipov od organizácie Epoch AI je súčasný podiel Číny na výpočtovej kapacite pre AI približne 11 % (pri meraní v GW). V súlade s pripravovanou štúdiou AI Futures Project predpokladáme, že podiel Číny do roku 2031 vzrastie na približne 15 %.2
Ak Čína vlastní približne 15 % globálnej výpočtovej kapacity, Európa okolo 5 % a zvyšok sveta (mimo USA, Číny a Európy) približne 11 %, zostáva vo východiskovom scenári pre USA o niečo menej ako 70 %.
3. Relatívne podiely podľa epilógu
V epilógu príbehu naznačujeme možnú odlišnú budúcnosť, v ktorej Európa úspešne zmení smerovanie v rámci AI, okrem iného aj vďaka presadzovaniu oveľa ambicióznejšej politiky v oblasti výpočtovej kapacity. V takom svete predpokladáme, že by sa Európa usilovala o dosiahnutie 15 % podielu na globálnej výpočtovej kapacite pre AI do roku 2031, čím by strojnásobila svoj súčasný 5 % podiel. V strednodobom horizonte by to Európu nasmerovalo k dosiahnutiu podielu na výpočtovej kapacite, ktorý by bol zhruba proporčný k jej podielu na globálnom HDP (~25 % v súčasnosti).
Keďže výstavba veľkých AI dátových centier trvá aj v optimistických scenároch niekoľko rokov, väčšina takejto dodatočnej kapacity by bola uvedená do prevádzky v rokoch 2030/2031, za predpokladu, že by sa Európa v roku 2026 rozhodla presunúť väčší podiel výpočtovej kapacity na svoje územie. Výstavba dostatočného počtu dátových centier by bola celoeurópskym úsilím, ktoré by využívalo vhodné lokality a pripojenia do elektrickej siete kdekoľvek, kde sú k dispozícii, hoci výpočtový výkon by sa pravdepodobne sústredil v regiónoch so stabilnými zdrojmi energie bez fosílnych palív: v severských krajinách (vodná energia), vo Francúzsku (jadrová energia) alebo na Pyrenejskom polostrove (solárna energia). Veľkú úlohu zohrajú aj krajiny s odstavenými priemyselnými areálmi, ako Nemecko alebo Poľsko, pretože niektoré z týchto lokalít disponujú existujúcimi pripojeniami do elektrickej siete gigawattových rozmerov, ktoré by sa mohli upraviť pre potreby veľkých AI dátových centier.
Vybudovanie väčšej výpočtovej kapacity pre AI v Európe pravdepodobne neovplyvní celkovú svetovú výpočtovú kapacitu: vzhľadom na rýchlo rastúci dopyt už výrobcovia AI čipov vyrábajú takmer na hranici svojich kapacít, bez ohľadu na to, kam putujú ďalej. Hlavný rozdiel oproti východiskovému scenáru sa teda týka podielu Európy voči ostatným svetovým regiónom.3
Predpokladáme, že ambiciózna európska stratégia výpočtovej kapacity by znížila predovšetkým podiel USA (približne o 9 percentuálnych bodov), keďže Európa by zvýšila atraktívnosť investícií pre americké firmy pôsobiace v oblasti umelej inteligencie a využila svoju pozíciu v dodávateľskom reťazci na získanie väčšieho množstva čipov americkej výroby pre projekty výpočtovej infraštruktúry pod európskou kontrolou v Európe. Pravdepodobne by sa znížil aj podiel Číny, pretože viac amerických čipov by smerovalo namiesto Číny do Európy. Tento efekt by ale bol oveľa menší (približne 1,5 percentuálneho bodu), pretože Čína svoju výpočtovú infraštruktúru od Západu aktívne oddeľuje. Mierne nižší podiel by nakoniec mal aj zvyšok sveta (mimo USA/Číny), pretože export čipov, ktorý by inak smeroval do krajín ako Spojené arabské emiráty alebo Saudská Arábia, by namiesto toho putoval do Európy.
- Za zmienku stoja dve obmedzenia našej databázy. Na jednej strane môže európsku výpočtovú kapacitu pre AI nadhodnocovať, keďže zatiaľ len oznámené dátové centrá čelia riziku pri realizácii a nemusia byť napokon postavené. Na druhej strane ju môže podhodnocovať, pretože niektoré plány dátových centier ešte nemusia byť verejné. Niektoré existujúce alebo plánované dátové centrá nám tiež mohli uniknúť, keďže úplný a verejne dostupný zoznam európskych AI dátových centier zatiaľ neexistuje. Určitý objem kapacity pre AI môžu hostiť aj bežné hyperscale a kolokačné dátové centrá, ktoré nie sú výslovne označené ako AI dátové centrá, a preto ich naša databáza nesleduje, hoci očakávame, že ich podiel bude v porovnaní s ostatnými malý. Napriek týmto obmedzeniam si myslíme, že naša databáza poskytuje najkomplexnejší a najaktuálnejší verejný prehľad o súčasnej a budúcej európskej výpočtovej kapacite pre AI: (1) čerpali sme zo širokej škály zdrojov vo viacerých iteráciách (napríklad z tlačových správ firiem, odborných publikácií, celoštátnych a lokálnych novín či z existujúcich datasetov, ako je databáza GPU klastrov od Epoch AI), (2) uvedené skreslenia pôsobia rôznymi smermi a čiastočne sa navzájom vyrovnávajú a (3) naše výsledky sa vo všeobecnosti zhodujú s neformálnymi odhadmi ďalších expertov a s doteraz pozorovanými trendmi. ↩
- Pozn.: Meranie výpočtovej kapacity v GW namiesto ekvivalentov H100 nadhodnocuje podiel Číny, keďže čínsky hardvér je energeticky menej úsporný než americké alternatívy. Pri meraní v ekvivalentoch H100 dosahuje súčasný podiel Číny na globálnej výpočtovej kapacite len približne 5 %, zatiaľ čo pri meraní v GW ide o 11,5 %. Metriku GW napriek tomu zachovávame, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, ide o relevantnejšiu metriku pre tvorcov politík, ktorí musia o budovaní výpočtovej kapacity pre AI uvažovať v širšom kontexte energetickej politiky a plánovania rozvodných sietí. Po druhé, zaujíma nás predovšetkým to, ako sa v oboch scenároch menia relatívne podiely USA a Európy. Tu je GW ako metrika úplne vyhovujúca, keďže USA aj Európa sa spoliehajú na rovnaký hardvér. ↩
- Ambiciózna európska politika v oblasti výpočtovej kapacity by mohla viesť aj k rýchlejšiemu uvádzaniu dátových centier do prevádzky, ak by európske lokality ponúkali kratší čas do zabezpečenia napájania (time to power) než iné západné regióny. Presný rozsah, ba ani samotný smer tohto vplyvu však nie sú jasné. (Niektoré AI firmy by napríklad mohli uprednostniť výstavbu dátových centier v Európe, aj keby tam time to power trvalo o niečo dlhšie, a to napríklad z politických dôvodov.) ↩