Europe 2031

August 2026 – Rázcestie

Vo februári absolvoval nemecký kancelár štátnu návštevu Číny, kde si v Hangzhou prešiel čínske továrne na elektromobily a robotiku. Zasvätení uvádzali, že sa vrátil vytriezvený, s novým pocitom naliehavosti a posilnený v presvedčení, že nemeckí výrobcovia zaostanú za svojimi čínskymi konkurentmi, ak nepridajú do kroku. Teraz si plánuje podobnú cestu do San Francisca. V posledných mesiacoch mu ľudia, ktorých si váži – nemeckí lídri v oblasti biznisu a ekonómovia, americkí bankári – hovorili, že revolúcia v AI sa reálne deje. Chce to vidieť na vlastné oči. Pripojí sa k nemu priemyselná delegácia.

Kancelára len tak niečo neohromí, ale aj tentoraz sa z cesty vracia tichšie, než keď odchádzal. Uvedomil si, že európske elity za posledných osemnásť mesiacov situáciu zle odhadli. Kým sa dohadovali, či umelá inteligencia narazí na prekážku, technológia napredovala rýchlejšie, než predpovedali aj tí najväčší optimisti. Kým zvažovali dôležitosť AI, tá revolučne zmenila softvérové inžinierstvo a kyberbezpečnosť. A zatiaľ čo ospevovali svoje suverénne AI iniciatívy, ich závislosť od amerických poskytovateľov sa len prehlbovala.

V nasledujúcich dňoch vedie sériu dlhých telefonátov s francúzskym prezidentom a predsedníčkou európskej komisie. Všetci traja cítia, že Európa dospela k bodu zlomu. AI bude naďalej rozširovať svoje schopnosti. Neexistuje žiadny pádny dôvod veriť, že sa zastaví na ľudskej úrovni. Preskupí trhy práce, bezpečnostné architektúry aj rovnováhu síl medzi kontinentmi. Európa je závislá a nepripravená. Ak sa má kormidlo otočiť, musí sa otočiť teraz.

Otázkou je, ako. Ich technickí poradcovia naliehavo žiadajú o úplnú regulačnú voľnosť pre prevádzkovateľov dátových centier a ďalšie firmy v dodávateľskom reťazci hardvéru. To, čo je v stávke, si podľa nich bezpodmienečne vyžaduje extrémne reakcie. AI rozpúta novú priemyselnú revolúciu a ak v Európe nedôjde k rýchlej industrializácii, zostane pozadu. Európa sa musí pohnúť rýchlejšie ako pri čomkoľvek, o čo sa kedy v dobách mieru pokúsila.

Ich politickí poradcovia usilovne žiadajú o niečo zdržanlivejšie a varujú, že ich vlády by nemuseli prežiť odpor verejnosti voči takémuto balíku opatrení. Ľudia nemajú AI v obľube; Francúzsko, Nemecko aj EÚ čelia mnohým ďalším dôležitým výzvam a potrebu týchto opatrení pochopí len malá časť voličov. Tá „účinná reakcia“ podľa nich môže byť najúčinnejšia v ukončovaní politických kariér.

September 2026 – Pozitívna vízia

Na francúzsko-nemeckom summite o suverenite v oblasti AI v Štrasburgu prednesú francúzsky prezident a nemecký kancelár spoločný prejav. Napísali im ho ich politickí poradcovia.

Caroline ho sleduje doma v Lille. Obaja lídri hovoria o odhodlaní a o osude. Podľa nich si Európa už nemôže dovoliť byť v oblasti technológií, ktoré formujú jej budúcnosť, závislá od iných – to sa už prejavilo v energetike a obrane. Preto si Európa musí vybudovať vlastnú špičkovú AI.

Výzvu opisujú ako obrovskú, ale zvládnuteľnú. Sú k tomu potrebné investície, pravidlá, ktoré prinútia amerických poskytovateľov hrať fér, a verejnosť, ktorá nakupuje v Európe. V prejave zaznejú trefné slogany.

V nasledujúcich týždňoch prichádzajú oznámenia o AI skoro denne. Plánom je zahltiť skeptikov a vliať do ľudí pocit nádeje. Frontier AI Initiative dostane poriadne financovanie v podobe kapitálovej injekcie dvoch miliárd eur. Oznámia sa ďalšie štyri gigatovárne pre AI. Spustia sa nové programy na nasadzovanie AI. Európska komisia obviní amerického poskytovateľa univerzálnych modelov AI z nedodržania EU AI Actu. Zároveň začne dve konania o systémovom riziku podľa zákona o digitálnych službách v súvislosti s tým, ako zaobchádzajú s dezinformáciami vytvorenými pomocou umelej inteligencie, pričom sa opiera o najvoľnejšie formulované ustanovenia tohto zákona.

Ústredným opatrením, o ktorom Carolinini kolegovia hovoria pri káve, je návrh Komisie podporený Francúzskom a Nemeckom: nariadenie o digitálnej suverenite. Do roku 2032 by všetky kritické úlohy verejného sektora museli fungovať výlučne v európskom cloude a na európskom softvéri AI. Žiadna americká AI, nijaké americké cloudy. Záväzný termín má prinútiť aktérov konať a európskym poskytovateľom vytvoriť veľký, zaručený okruh zákazníkov.

Opatrenia sa stretávajú s úspechom. Odpútanie sa od USA je populárne a komentátori tento krok ospevujú ako priemyselnú politiku pre éru AI – Európa konečne vsádza na vlastné technologické firmy. Aj skeptickejší Carolinini kolegovia uznávajú, že sa konečne niečo hýbe.

Niektorí ekonómovia a odborníci na technologickú politiku majú pochybnosti. Európa sa podľa nich už nevyhne nepríjemným kompromisom. Investície sú príliš malé a neposkytujú dostatočnú vyjednávaciu silu. Ciele verejného obstarávania neriešia roztrieštený jednotný trh, pracovné právo, ktoré brzdí startupy aj nasadzovanie AI, ani vnútroštátne pravidlá uzatvárajúce odvetvia ako zdravotníctvo či právne služby. Kroky podľa EU AI Actu sú dobre odôvodnené, no zásahy podľa aktu o digitálnych službách pôsobia prinajmenšom sčasti politicky. Nemala by si Európa vyberať svoje zápasy uvážlivejšie?

Lenže európske elity sú unavené z pesimizmu, a toto je pozitívna vízia, okamih zjednotenia pod jednou vlajkou. Ak majú tvorcovia politiky pochybnosti, väčšinu z nich si nechávajú pre seba.

Caroline má rozhodne pochybnosti. Trápi ju, že celý balík opatrení týkajúcich sa suverenity v oblasti AI predpokladá, že o šesť rokov bude Európa stále mať špičkový sektor AI, ktorý stojí za ochranu. Čo ak nebude?

Caroline napíše memorandum, v ktorom žiada opatrenia posilňujúce európsku vyjednávaciu pozíciu: záložný plán pre prípad, že Helios nedobehne konkurenciu, gigatovárne zaostanú za plánom alebo povinné preferovanie európskych riešení ponechá verejnej správe horšie nástroje, než ponúkajú Američania. Riaditeľ si text pozorne prečíta. Označí ho za podnetný príspevok a sľúbi, že ho posunie vyššie.

Medzi štyrmi očami si nemecký kancelár a francúzsky prezident povedia, že urobili, čo sa dalo. Ani oni nedokážu preraziť toľkými politickými realitami naraz. Systém by viac nezvládol.

Jún 2027 – Okno sa zatvára

Nasledujúce leto zverejní čínsky AI lab Zimo váhy modelu porovnateľného s Mythosom. Útočné kybernetické schopnosti, ktoré Anthropic držal za múrmi projektu Glasswing, sú zrazu dostupné komukoľvek. A nie každý má dobré úmysly.

Nové schopnosti umožnia hackerom prechádzať starým, zle zabezpečeným komerčným softvérom ako motorová píla cez papier. Európske univerzity, nemocnice, krajské vlády, každá inštitúcia, ktorá si nezaplatila kyberobranu triedy Mythos, zisťujú, že sú odrezané od vlastných systémov. Na obrazovkách im svietia len adresy kryptomenových peňaženiek a nezostáva im nič iné ako zaplatiť. Šancu majú jedine tí, ktorí používajú na obranu AI, čo ľudí privádza k zúrivosti voči labákom: vypustili chorobu a teraz predávajú liek, často za premrštené ceny.

Európa spoznáva dôsledky svojho pokusu o suverenitu tým najpriamejším možným spôsobom. Nariadenie o digitálnej suverenite práve prešlo a niekoľko členských štátov začalo s veľkým predstihom upravovať verejné obstarávania. Americký líder v oblasti AI, Atlas, je v kyberobrane na míle pred európskym šampiónom v umelej inteligencii Helios. Práve tie agentúry, ktoré najviac bojovali za nákup v Európe – organizácie, ktoré nakupovali výlučne od európskych dodávateľov – sú teraz tými, ktoré platia výkupné.

Organizácie, ktoré si ponechali aj americkú zmluvu, sú na tom lepšie. Aj ony však dostávajú iba druhotriednu ochranu. Americká vláda od vydania nariadenia neformálne schvaľuje každý nový najpokročilejší model. Do Európy sa najlepšie kybernetické systémy dostanú dva až šesť mesiacov po americkom uvedení, nebezpečne blízko schopnostiam verejne dostupných modelov a dlho po tom, čo ich získajú americkí hackeri. Oficiálne ide o bezpečnosť. V skutočnosti Washington objavil strategickú výhodu a nemieni sa jej vzdať.

Caroline trávi väčšinu júna na telefóne s národnými vládami. Rozhovory sú krátke a nepríjemné.

Práve keď sa situácia v Európe stáva neúnosnou, oznámi USA aj Čína prísne obmedzenia na open-sourcing najpokročilejších modelov AI. Washington sa odvoláva na národnú bezpečnosť a poukazuje na akceleráciu výskumu a vývoja protivníkov a na šírenie autonómnych kybernetických schopností. Peking hovorí o spoločenskej stabilite a poriadku. Obe vlády raz došli k rovnakému záveru: váhy najpokročilejších modelov sa stali príliš nebezpečnými na to, aby sa komukoľvek rozdávali.

Keď príde čínske oznámenie, Caroline pri odchode z kancelárie cíti okolo seba úľavu. Balík technologickej suverenity pritom oslavoval otvorené modely ako protiváhu americkej dominancii. Teraz sa však očakáva, že vlna ransomvéru spomalí, útok narazí na strop a obrana ho dobehne. Kríza je podľa kolegov zažehnaná. Málokto premýšľa nad tým, čo zákaz verejne dostupných váh znamená pre rastúcu závislosť Európy.

Január 2028 – Čas bilancovať

Šestnásť mesiacov po Štrasburgu bola Caroline povýšená a prešla do iného tímu.

Pokrok v AI je ešte rýchlejší ako v roku 2026, presne ako predpovedali riaditelia technologických firiem. Agenti teraz obsluhujú tabuľky, navrhujú softvér, ovládajú finančné nástroje. Jeden model vygeneruje obrázok, druhý otvorí Photoshop a preklikáva sa päťdesiatimi iteráciami, kým kompozícia nesedí. Caroline presedí ukážku agenta, ktorý sa v podnikovom softvéri pohybuje dvojnásobnou ľudskou rýchlosťou bez jediného zaváhania a pohľad na to jej nerobí dobre. Vedúce americké laboratóriá sú na najlepšej ceste k automatizácii samotného výskumu umelej inteligencie. Spoločnosť Atlas vstúpila na burzu, jej trhová kapitalizácia dosiahla štyri bilióny eur a v súčasnosti sa všetci zhodujú na tom, že umelá inteligencia je novým hnacím motorom sveta.

Konkurencia sa tiež zredukovala – dôsledok prudko rastúcich kapitálových nárokov a zotrvačných síl v oblasti výskumu a vývoja umelej inteligencie. Americké AI firmy na štvrtej a piatej pozícii zaostali ešte viac. Jedna z nich zvažuje, že svoj priekopnícky výskum zlúči v rámci partnerstva s popredným labákom. Druhá spustila paralelnú cloudovú službu a pokúša sa vyrábať čipy pre AI.

Helios, ktorý sa vezie na vlne európskej suverenity, si pôsobivo udržal pozíciu približne rok a pol za americkou špičkou. Získal miliardy od nových európskych investorov a udržal si talenty.

Relatívny odstup sa nezmenil, čo možno považovať za malé víťazstvo. Absolútny rozdiel je však oveľa horší. V roku 2023 predstavovalo osemnásť mesiacov jednu technologickú generáciu. Pri dnešnom tempe a kratších vývojových cykloch ich predstavuje niekoľko. Systémy AI navyše už nie sú iba chatboty. Vedú výskum liekov, automatizujú matematiku a kybernetickú bezpečnosť a preberajú veľkú časť kancelárskej práce.

Jeden z Carolininých dlhoročných priateľov, softvérový inžinier vo francúzskej maloobchodnej banke, jej pri pohári vína rozpráva, že jeho zamestnávateľ má politiku suverénnej AI. Môže čiastočne používať Atlas. Nesmie nahrávať nič podstatné – ani pomenovať stĺpce v datasete. Mohol by používať Helios, ale ten je horší. Takže v praxi si otvára Atlas na svojom súkromnom notebooku a súbory si prenáša tam.

Tento vzorec sa opakuje vo vnútri väčšiny veľkých európskych firiem. Všetci vedia, že sa to deje, ale nikto to nepovie nahlas.

A napriek tomu si niektorí bruselskí politici uchovali nádej.

Frontier AI Initiative funguje naplno. Francúzsko a Nemecko do nej vložili značný politický kapitál. Ponúkli konkurencieschopné odmeny a získali špičkových ľudí, z ktorých viacerí majú skúsenosti z amerických laboratórií. Jeden z výskumných smerov iniciatívy, modely sveta určené na trénovanie robotov, prináša skutočne sľubné výsledky a púta medzinárodnú pozornosť.

Rozpočet EÚ na rok 2028 uvoľnil značné nové prostriedky na umelú inteligenciu vo vede: medicína, materiály, energia – oblasti, v ktorých by Európa stále mohla presvedčivo zvíťaziť. Pilotné projekty po počiatočných ťažkostiach prinášajú pozitívne výsledky. Lekári sú produktívnejší. Učitelia hlásia lepšie výsledky žiakov.

Ani katastrofické predpovede o zamestnanosti sa zatiaľ nenapĺňajú. Počet pracovných miest výrazne neklesá dokonca ani v odvetviach, ktoré AI využívajú najviac. Konzultantom, právnikom, programátorom, analytikom či dizajnérom schopným riadiť nové systémy rastie výkon aj mzda. Keď AI preberá rutinu, cennejšími sa stávajú úsudok, vzťahy s klientmi a osobná zodpovednosť.

Jeden európsky premiér v rozhovore pripúšťa, že Európa mala pomalý rozbeh, trvá však na tom, že teraz doháňa zameškané a že európska umelá inteligencia vyvoláva nový boom produktivity. Caroline sa o to po príchode domov podelí s Christianom.

Máj 2028 – Nedostatok výpočtovej kapacity

Svet teraz kričí po ďalšej výpočtovej kapacite.

Na každé predchádzajúce úzke hrdlo v dodávateľskom reťazci AI čipov sa našlo riešenie. Keď bol nedostatok fabov, TSMC a Samsung postavili ďalšie. Keď americké siete nezvládali ďalšie dátové centrá, laboratóriá zakúpili mobilné plynové turbíny a vyrábali si elektriku priamo na mieste. Keď sa zmenšili zásoby vysokorýchlostnej pamäte, presmerovala sa kapacita zo spotrebiteľských produktov – čo malo za následok, že ceny smartfónov vyleteli do výšky, ale to bol problém niekoho iného. Toto úzke hrdlo je však iné.

ASML, holandský polovodičový gigant, je jedinou firmou schopnou vyrábať EUV stroje, ktoré TSMC používa na výrobu čipov pre umelú inteligenciu. Výroba vzrástla zo šesťdesiatich na osemdesiatpäť strojov ročne, čo je reálne zlepšenie, ale voči raketovo rastúcemu dopytu po umelej inteligencii absolútne nedostatočné. ASML má vo svojom dodávateľskom reťazci viac ako 5 000 subdodávateľov. Ak ktorýkoľvek z nich nesplní plán, spomalí sa celý proces. Technologická náročnosť je navyše taká extrémna, že vylepšenie hoci len jednej zo 100 000 súčiastok, z ktorých sa stroj skladá, vyžaduje doktorát a roky špecializovanej praxe. A takých ľudí z klobúka skrátka nevytiahnete.

Washingtonu sa príliš nepáči, že spoločnosť ASML naďalej vyváža niektoré zo svojich starších imerzných litografických zariadení – v odbore označovaných ako „DUV“ – vybraným čínskym firmám, ktoré ich používajú na výrobu o niečo menej pokročilých čínskych AI čipov.

Vzťahy medzi USA a Čínou sa po krátkom období, keď v otázke open-source našli spoločnú reč, počas posledného roka opäť ochladili. Washington sa obáva, že len čo Čína dokončí budovanie vlastného polovodičového priemyslu, dokáže v produkcii prevalcovať Spojené štáty. Čína totiž zvyšuje kapacity v energetike závratným tempom, zatiaľ čo americká výroba elektriny v porovnaní s tým stagnuje. Ak sa z AI stane súťaž o to, kto postaví viac dátových centier, z dlhodobého hľadiska vyhrá Čína. Peking sa naopak obáva, že Washington získa v oblasti vojenskej AI nedobehnuteľný náskok skôr, ako čínsky polovodičový ekosystém úplne dozreje. Keby k tomu došlo, USA by mohli využiť svoju výhodu v oblasti umelej inteligencie na vynútenie geopolitických ústupkov. Obavy Pekingu navyše nijako nezmierňuje ani skutočnosť, že niektorí šéfovia amerických AI firiem otvorene hovoria o využití vojenskej umelej inteligencie na „demokratizáciu“ autokratických režimov.

Washington si uvedomí, že musí konať rýchlo. Americký náskok v AI stojí aj na vývozných obmedzeniach, ktoré kedysi zaviedol na holandské litografické stroje EUV a americké čipy. Teraz na túto kartu vsadí všetko. Haag má zastaviť aj zvyšný vývoz starších zariadení DUV od ASML a ukončiť ich servis. Je to zásadné pritvrdenie: Čína tieto stroje používa aj na výrobu bežných čipov do telefónov a notebookov.

Holanďania vzdorujú a hľadajú podporu v ďalších členských štátoch EÚ. Chápu washingtonskú logiku, ale nechcú, aby im niekto hovoril, čo majú robiť, a už vôbec nie, aby ich do konfliktu veľmocí vtiahla administratíva, ktorá posledné dva roky Európu šikanovala.

Komisia sa postaví za Holanďanov, ale niekoľko členských štátov má doslova strach z amerických odvetných opatrení, ak by Európa naďalej vyvážala tieto stroje. Európska pozícia sa roztriešti skôr, než sa stihne poriadne sformovať.

Holanďania sa cítia zradení a obracajú sa na Japonsko a Južnú Kóreu, teda krajiny s podobne dôležitými pozíciami v dodávateľskom reťazci hardvéru, ktoré tiež čelia americkému tlaku, aby koordinovali spoločnú reakciu. Obe metropoly však naďalej silne závisia od americkej vojenskej podpory a pre istotu ich v uplynulých štrnástich dňoch navštívili vysokopostavení americkí predstavitelia. Zdvorilo sa vyhýbajú kontaktu.

Ak Holanďania neustúpia, Washington im pohrozí. Môže využiť pravidlo Foreign Direct Product Rule, ktoré Washingtonu umožňuje uplatňovať jurisdikciu nad akýmkoľvek produktom vyrobeným kdekoľvek na svete a kýmkoľvek, ak sa na jeho výrobu použila americká technológia alebo softvér. Je to ten istý nástroj, ktorým Washington v roku 2020 zadusil Huawei. A stroje od ASML toto kritérium spĺňajú hneď v niekoľkých ohľadoch. Ak by firma naďalej predávala do Číny akékoľvek stroje DUV, porušila by americké zákony. ASML by tak čelil likvidačným sankciám – odňatiu vývozných privilégií, občianskoprávnym pokutám a teoreticky aj trestnej zodpovednosti jednotlivých manažérov. Také sankcie by síce poškodili aj samotné USA, ktoré sú na strojoch od ASML závislé, ale ASML si nemôže dovoliť testovať, či Washington len blafuje. Holanďania kapitulujú.

Caroline si medzi schôdzkami číta správy na telefóne. Spomenie si na memorandum z roku 2026, v ktorom žiadala posilniť európsku vyjednávaciu pozíciu. Vybaví sa jej priateľská tvár riaditeľa, keď text označil za podnetný príspevok.

August 2028 – Nápis na stene

Modely AI už neuvažujú v angličtine.

Nové systémy si postup prestali zapisovať do digitálneho poznámkového bloku, ktorý dokázali čítať ľudia. Namiesto slov pracujú s dlhými radmi čísel, vysokodimenzionálnymi vektormi, ktorým spoľahlivo nerozumejú ani iné modely. Keď už nemusia zložité myšlienky prekladať do angličtiny, uvažujú rýchlejšie a hlbšie. Ich schopnosti prudko vzrastú.

Výskumníkov bezpečnosti to znepokojuje. Viaceré metódy kontroly stáli práve na čitateľnom zázname uvažovania. Ako zistiť, či model tajne nesleduje vlastný cieľ? Ako zachytiť nebezpečné správanie, keď nevidno postup, ktorý k nemu viedol? Bruselskí experti chcú, aby Európsky úrad pre umelú inteligenciu prinútil vývojárov vrátiť sa k čitateľným záznamom alebo inak dokázať, že vnútornému fungovaniu systémov rozumejú. Úrad je však už zapletený do ostrých sporov s dvoma americkými firmami. Transatlantický vzťah ďalší konflikt nemusí uniesť.

Pre väčšinu ľudí sú dôležitejšie praktické dôsledky. Modely už spoľahlivo dokončujú výskumné úlohy, ktoré im predtým trvali celé dni. Americkí zamestnávatelia, ktorí sa doteraz zdráhali prepúšťať, začnú rušiť miesta. Nábor absolventov ďalej slabne a nezamestnanosť rastie čoraz rýchlejšie.

Európa cíti menší tlak na pracovné miesta, zároveň však rastie pomalšie. Jej hospodárstvo pridáva 1,6 percenta, americké 3,8 percenta. Rozdiel je neprehliadnuteľný a pripisuje sa najmä tomu, že Spojené štáty dokážu z AI vytvárať väčšiu ekonomickú hodnotu. Európa má často prístup k rovnakým modelom, nie však k rovnakým výnosom. Dôvody sú tri.

Prvým je vlastníctvo. AI firmy a poskytovatelia infraštruktúry, ktorých tržby raketovo rastú, majú sídla v USA. Európske startupy zamerané výlučne na umelú inteligenciu síce existujú, ale práve americké fondy rizikového kapitálu zabezpečujú financovanie ich ďalšieho masívneho rastu – a tie najrýchlejšie rastúce firmy sa tak čoraz častejšie sťahujú za oceán.

Druhým dôvodom je miera adopcie technológie. Napriek európskym pilotným programom postupujú americké firmy pri integrácii najmodernejšej umelej inteligencie do svojich pracovných postupov oveľa agresívnejšie. Niektoré európske podniky brzdia roztrieštené pravidlá, iné zase manažérska kultúra odmietajúca riziko alebo interné smernice, ktoré ich nútia používať síce domáce, ale menej kvalitné alternatívy. Advokátska kancelária v Miláne, ktorá si kedysi účtovala prémiové sadzby za znalosť talianskeho obchodného práva, teraz konkuruje americkej firme, ktorej AI zvláda taliansku, francúzsku i nemeckú jurisdikciu naraz, rýchlejšie a lacnejšie. Právnici tejto talianskej firmy majú najpokročilejšie modely stále zakázané. Ten istý vzorec sa opakuje v poradenstve, softvéri, marketingu a financiách.

Tretím rozdielom je schopnosť firiem meniť vlastné fungovanie. Stredne veľké americké podniky sa vedia okolo AI prestavať za niekoľko mesiacov: majú jednoduchšiu štruktúru, menšie tímy a kratšie rozhodovanie. Európskym firmám to trvá roky. Brzdia ich odbory, interné pravidlá aj ochrana pracovných miest. Časť zamestnancov je vďaka AI výrazne výkonnejšia, iní iba predstierajú prácu: prihlásia sa, odsedia porady a zvyšok nechajú na agentov. Získajú čas na rodinu či dlhé obedy, firmy však platia za technológiu aj za ľudí, ktorých kapacitu nevyužívajú. Peniaze potrebné na rast zostávajú viazané v starom modeli.

Prichádza to v čase, keď sa európska ekonomika už tak či tak trápi – jej kľúčové výrobné odvetvia sa čoraz viac sťahujú za oceán a medzi najhoršie zasiahnutými sú kedysi ospevovaní výrobcovia áut. Premeškali boom elektromobilov a teraz čelia nesmiernemu tlaku zo strany lacnejších a lepších čínskych vozidiel, čo milióny pracovníkov ponecháva v neistej budúcnosti.

A teraz sa začína rozpadávať aj európska daňová základňa. Peniaze, ktoré predtým plynuli do práce, čoraz viac smerujú k americkým firmám a ich investorom, z veľkej časti cez jurisdikcie s nízkymi daňami, kam európske štátne pokladnice nedosiahnu. Zároveň po celom kontinente pribúda žiadostí o podporu v nezamestnanosti – nie dramaticky, ale americké čísla naznačujú, kam to smeruje. A AI boom ženie nahor globálne úrokové sadzby, takže krajina ako Francúzsko musí míňať stále väčšiu časť svojho ročného rozpočtu na splácanie štátneho dlhu.

November 2028 – Vox populi

Konajú sa americké prezidentské voľby. Svet, ako vždy, zadržiava dych.

AI bola určujúcou témou kampane, ale nie tak, ako by si priemysel prial. V tomto čase už väčšina Američanov nechce mať s AI nič spoločné. Klimatické skupiny majú obavy z energetickej spotreby dátových centier, odbory sa boja o pracovné miesta, učitelia ju chcú dostať preč z učební, právnici zo súdnych siení.

Počas primárok išli populisti zľava aj sprava do volieb s agresívnym programom zameraným proti umelej inteligencii. Vyzývali na moratóriá na dátové centrá, ochranu pracovníkov, zákazy AI v školstve a vekové obmedzenia. Z hlavných volieb vzišli kandidáti s centristickejšími názormi – silné väzby na priemysel pomohli určitým kampaniam, no negatívna nálada nezmizla. Ľudia sú nahnevaní.

Odpor voči AI sa šíri naprieč americkou politikou, spoločnosť však nespája. Naopak, prehlbuje priekopu medzi elitami, ktoré z technológie ťažia, a strednou triedou, pre ktorú je desivá, neľudská alebo nemorálna. Rastúcu nerovnosť sleduje v priamom prenose. Protesty sú čoraz častejšie, niekoľko riaditeľov technologických firiem prežilo atentát a niekto nedávno podpálil dátové centrum. Vláda napriek tomu nemôže proti AI tvrdo zakročiť. Nový prezident je, rovnako ako ten predchádzajúci, presvedčený, že USA musia v súťaži o AI poraziť Čínu, inak budú čeliť neprijateľným hrozbám pre národnú bezpečnosť. Takže namiesto toho, aby verejnosti dal to, čo chce, v snahe ju upokojiť, vydá pár provizórnych riešení, ktoré sú len dočasnou náhradou.

Nespokojnosť s AI sa šíri aj do Európy. Ľudia sú nahnevaní na americké technologické firmy a chcú, aby vlády zasiahli. Žiadajú silnejšie záchranné siete, pričom si neuvedomujú, že Európa si sotva môže dovoliť tie, ktoré už má.

Európske AI firmy medzitým zaostávajú ešte viac.

Priepasť medzi Heliosom a Atlasom sa napriek verejným investíciám, dotáciám a zvýhodneným zákazkám ďalej prehlbuje. Americké laboratóriá využívajú roje interných agentov AI, ktoré píšu väčšinu ich kódu, a algoritmický pokrok dosahujú viac než dvojnásobnou rýchlosťou oproti čisto ľudským tímom. Atlas brzdí už len nedostatok výpočtovej kapacity, ale aj tak jej má viac než ktokoľvek v dejinách. Helios, ktorý disponuje len zlomkom výpočtového výkonu a nemá prístup k najlepším americkým modelom určeným na internú potrebu, je násobne pomalší vo výskume. Každý mesiac sa priepasť prehlbuje.

Verejné iniciatívy prinášajú úžitok, no suverenitu Európy zásadne neposilňujú. Frontier AI Initiative dosiahla pôsobivý pokrok vo svojej agende na zvýšenie interpretovateľnosti modelov, čo celosvetovo prospieva k spoľahlivosti AI, lenže jej program world (svetových) modelov bol prakticky vytunelovaný. Akonáhle výsledky začali naberať na sile, spoločnosť Atlas si všimla pokrok, bleskovo zostavila vlastný tím a podarilo sa jej prebrať štyroch z najlepších výskumníkov iniciatívy Frontier AI Initiative výmenou za astronomické rozpočty na výpočtovú techniku. Výskumníci síce chceli zostať, ako hovorili kolegom pri odchode, verili v európsky projekt a chceli pomôcť. Lenže v určitú chvíľu viera nestačí.

Verejnosť vidí, že veľkolepá AI stratégia EÚ zlyháva. Investície do šampiónov, ako je Helios, nepomohli dohnať náskok. Regulačné opatrenia podľa Digital Services Act (DSA) nevyrovnali trhové prostredie. Ich najviditeľnejším prínosom bolo to, že vyprovokovali Američanov a zhoršili vzťahy medzi EÚ a USA.

Lenže Európa do projektu vložila ohromný politický kapitál – aj ten skutočný – a priznať neúspech by znamenalo priznať, že nechala dva roky a desiatky miliárd eur v slepej uličke. A tak všetko vsádza na jednu kartu a úsilie ešte zdvojnásobuje.

Európska komisia oznámi nový Európsky fond pre suverenitu v oblasti AI vo výške 20 miliárd eur, ktorý sa zameriava na fotoniku, edge AI a ďalšie paradigmy „budúcej vlny“. Je to evidentne riskantná stávka. Tie isté inštitúcie, ktorým sa nepodarilo premeniť peniaze na najmodernejšie technológie, sú teraz vyzývané, aby to skúsili znova – s náročnejším cieľom a za kratší čas. Ako na jednej recepcii hovorí poľský europoslanec Caroline, je to prvý známy prípad, keď niekto zvyšuje stávku, hoci nemá v ruke ani jednu kartu.

Rozpory sa prehlbujú. V Nemecku vedie v prieskumoch pred nadchádzajúcimi spolkovými voľbami populistická strana s programom, ktorý sa výslovne stavia proti umelej inteligencii – Zastavme stroje, zachráňme nemecké pracovné miesta. V Taliansku, kde sú euroskeptické vlády normou už pol dekády, vedú populistické strany otvorenú kampaň za referendum o členstve v EÚ.

V Paríži dochádza trpezlivosť. Élysée už neverí, že plán EÚ prinesie výsledky v potrebných časových horizontoch. Helios, jediný skutočný zostávajúci európsky hráč na poli LLM, môže byť v najbližších mesiacoch natrvalo vytlačený z trhu. Po intenzívnych rokovaniach Francúzsko oznámi štátnu investíciu 15 miliárd eur do Heliosu za podiel vo výške 17 %, kreslo v predstavenstve a právo veta v budúcich kolách financovania.

Január 2029 – Sen o robotickej ekonomike

Čínska stratégia AI sa od európskej príliš nelíši, s jedným zásadným rozdielom: zjavne funguje. Rovnako ako Brusel aj Peking podporuje najsľubnejšie firmy, chráni odvetvie dotáciami a verejnými zákazkami a tlačí na rýchle nasadzovanie. Centralizovaný autoritársky štát však dokáže presadiť svoju agendu ľahšie než dvadsaťsedem hašterivých členských štátov. Keď boli výpočtové zdroje roztrieštené medzi viaceré laboratóriá, strana im jednoducho nariadila zdroje spojiť. Európska komisia takú právomoc nemá. Čína má viac talentovaných pracovníkov a tiež prístup k lacnej a hojnej energii. Špičkové čínske laby tak naďalej zaostávajú za USA o necelý rok.

Dôležité je, že Čína neverí, že jej stratégia závisí od toho, aby bola na absolútnom vrchole v oblasti kognitívnej umelej inteligencie. Vláda od začiatku chcela, aby umelá inteligencia najprv posilnila reálnu ekonomiku, a má obrovský náskok vo výrobe robotiky. Masívne štátne dotácie zvýšili ročnú výrobu humanoidov na viac ako milión kusov. Domáceho robota si teraz môžete kúpiť za 10 000 eur. V mestách ako Shenzhen je bežné vidieť humanoidov, ktorí upratujú ulice, alebo štvornohých robotov doručujúcich balíky. Peking vsádza na to, že mu stačí držať sa tesne v pätách Silicon Valley, aby sa s príchodom ďalších schopností využiteľných v robotike začala jeho priemyselná výhoda vyplácať.

Táto stávka stále vyzerá životaschopne a v USA rastie znepokojenie. Americkí politici začali súťaž s Čínou v oblasti AI označovať za druhú studenú vojnu. Napätie ešte vzrástlo po tom, čo USA donútili ASML zastaviť vývozy do Číny, načo Peking a Washington sprísnili zabezpečenie okolo svojho vývoja AI. V USA spravodajské služby preverujú výskumníkov, ktorí na prístup k váham modelov Frontier potrebujú bezpečnostnú previerku – federálna vláda pravidelne obviňuje Čínu z krádeží algoritmických tajomstiev. Čína čiastočne znárodnila Zimo a do svojich snáh v oblasti AI vkladá všetku svoju značnú silu. Keď časť čínskej rozvodnej siete v blízkosti jedného veľkého dátového centra Zimo vypadne, šíria sa povesti, že to bol výsledok kybernetického útoku s využitím umelej inteligencie, za ktorým stáli USA.

Apríl 2029 – Prístup bez obmedzení

Dopyt po AI prudko rastie a ponuka výpočtovej kapacity s ním nedrží krok. Laboratóriá prideľujú prístup k najpokročilejším modelom na prídel a zvyšujú ceny. Firmy zúfalo zháňajú tokeny.

Americké firmy prevádzkujú 70 percent svetovej AI výpočtovej kapacity a predávajú svoje služby po celom svete. To znamená, že americká infraštruktúra sa používa na to, aby boli zahraničné firmy produktívnejšie, zahraničné armády schopnejšie a zahraničné laboratóriá konkurencieschopnejšie – aj keď k tomu poslednému dochádza cez nelegálne destilačné útoky, nie cez legitímny predaj. Washington si pre to robí deň čo deň väčšie starosti.

Americká previerka nových modelov v záujme národnej bezpečnosti získala oficiálnu podobu a už ani nepredstiera, že je dobrovoľná. Prístup k najschopnejším modelom je štandardne priškrtený, sčasti preto, aby sa ušetrila výpočtová kapacita pre amerických zákazníkov. Ako prvé ho dostávajú domáce vládne agentúry, po nich vlády spojencov a nepriateľské štáty vôbec.

Prístup k modelom a ich váham je iba jedna časť problému. Pre nedostatok výpočtovej kapacity sa vzácnym tovarom stáva aj samotná prevádzka modelov, teda inferencia. V apríli už Washingtonu dôjde trpezlivosť. Začne prideľovať nielen prístup, ale aj objem používania, dokonca aj najbližším spojencom.

Nariadenie Frontier Inference Services Rule (FISR) zavádza licenčný režim pre jednotlivé krajiny. Blízki spojenci v 1. kategórii, ako sú anglofónne krajiny z aliancie pre zdieľanie spravodajských informácií v rámci „Five Eyes“, ďalej Japonsko, Južná Kórea, Taiwan a Holandsko – získajú neobmedzený komerčný prístup. Nepriateľské štáty 3. kategórie ho majú štandardne zamietnutý. Väčšina Európy spadá do 2. kategórie spolu s približne stovkou krajín. Poskytovateľ smie zákazníkom z tejto skupiny prideliť najviac 25 percent kapacity na prevádzku svojich najpokročilejších modelov. Jednotlivé licencie sa posudzujú aj podľa „súladu so záujmami národnej bezpečnosti Spojených štátov“.

Pre Brusel je najdôležitejším číslom práve tých 25 percent, a to je zlá správa. Samotní európski zákazníci totiž v súčasnosti spotrebúvajú takmer štvrtinu americkej prevádzky najpokročilejších modelov. Spravodlivé rozdelenie tohto objemu medzi približne osemdesiat ďalších krajín by znamenalo zníženie európskych prídelov približne na polovicu. V priebehu týždňa dostanú európski firemní zákazníci bez dlhodobých zmlúv od svojich poskytovateľov oznámenia, ktoré znížia objemy a zvýšia ceny. Nemôžu prejsť k inému dodávateľovi, k inému labu, pretože každý americký poskytovateľ podlieha tým istým obmedzeniam.

Európa je od americkej AI závislá, Spojené štáty však porovnateľnú závislosť od Európy nemajú. Výpočtová kapacita je taká vzácna, že strata európskych zákazníkov hospodárske výsledky laboratórií takmer neovplyvní. Už aj tak boli kapacitne obmedzené, takže inferenciu, ktorú prestali predávať do Európy, možno presmerovať na americký dopyt alebo interný výskum. Atlas aj jeho konkurenti v súkromí tlačia na Biely dom, aby obmedzenia zmiernil. Verejne však obavy vyjadriť nechcú, pretože čím viac okolo AI pribúda obmedzení v záujme národnej bezpečnosti, tým dôležitejšie sú dobré vzťahy s federálnou vládou. Okrem toho sa sústreďujú na to, aby vyhrali nad konkurenciou a udržali si kontrolu nad AI, ktorá začína byť schopnejšia než ľudia, ktorí ich riadia. Na Washington teda v podstate netlačí nič, čo by ho prinútilo zmeniť svoj postoj.

V Bruseli sa zvolá mimoriadne zasadnutie Európskej rady. Francúzski a nemeckí ministri mieria do Washingtonu, aby požadovali zaradenie do 1. kategórie. Je im povedané, že 2. kategória lepšie odráža „súčasný stav bilaterálnych vzťahov“.

Caroline si zápis zo schôdze číta v metre cestou domov. Vždy vedela, že táto chvíľa príde. Napriek tomu ju to zasiahlo ako ťažká rana.

Máj 2029 – Bod zlomu

Týždeň po zavedení limitov na prevádzku modelov neprestávajú v európskych metropolách zvoniť telefóny. Firmy v panike sa snažia oddialiť nevyhnutné. Riaditeľ francúzskej energetickej spoločnosti volá do Elyzejského paláca: jeho tímy kybernetickej bezpečnosti už teraz v boji proti útokom podporovaným AI strácajú pôdu pod nohami a že obmedzenie prístupu k americkým pokročilým modelom na polovicu vystaví kritickú infraštruktúru nebezpečnému riziku.

Šéf dánskeho logistického gigantu oznamuje premiérovi svojej krajiny, že po rokoch optimalizácie je firma závislá na amerických systémoch, ktoré teraz nemôže ľahko nahradiť, a že celý ich obchodný model je ohrozený. Nemecká delegácia menších firiem varuje kanceláriu kancelára, že už samotné zdraženie zabráni tisícom malých firiem vôbec používať najpokročilejšiu AI.

Európske firmy, ktoré pravidlá suverénnej AI odložili bokom, roky stavali svoje fungovanie na amerických agentoch. Teraz o nich môžu prísť zo dňa na deň. Európske alternatívy zaostávajú takmer o dva roky a čínske neprichádzajú do úvahy pre nikoho, kto má právne oddelenie.

V Bruseli konečne nikto netvrdí, že je AI preceňovaná. Caroline nepočula slovo „bublina“ celé mesiace. Jej riaditeľ, ktorý hovorieval, že preháňa, teraz trávi celé dni na telefóne s hlavnými mestami členských štátov a rieši škody. V utorok popoludní sa zastaví pri jej stole s dvoma kávami a jednu jej podá. Vypijú ich takmer bez slova. Caroline si uvedomuje, že väčšie ospravedlnenie sa jej od neho nedostane.

Problému už rozumejú všetci. Rozumieť mu a vedieť ho vyriešiť sú však dve celkom odlišné veci. Dopyt po modeloch Heliosu prudko vzrástol a ďaleko prevyšuje možnosti firmy. Gigatovárne pre AI sa konečne stavajú, do prevádzky však vstúpia až na budúci rok. Ani potom nepokryjú viac než nepatrnú časť chýbajúcej kapacity.

Európska ekonomika sa ocitá v zovretí. Po sérii napätých telefonátov s Washingtonom sa európski lídri rozhodnú, že treba podniknúť drastické kroky. Komisia po prvýkrát vo svojej histórii začne formálne vyšetrovanie na základe nástroja proti ekonomickému nátlaku (ACI) – „obchodná bazuka“, ako to bruselskí novinári prezývali v dobách, keď to bola ešte obyčajná hrozba, pri ktorej nikto neočakával, že ju niekedy skutočne použijú.

Po štyroch mesiacoch analýz znie verdikt jasne: FISR predstavuje ekonomický nátlak. Posúdenie však dospeje aj k nepríjemnému záveru, že najzjavnejšia odveta by poškodila samotnú Európu. Clá na americké cloudové a digitálne služby by zdražili prevádzku najpokročilejších modelov. Vylúčenie amerických poskytovateľov z verejných zákaziek stratilo význam: nariadenie o digitálnej suverenite to už aj tak urobí.

Navrhované protiopatrenia sa teda uchyľujú k menej nápadným zbraniam z arzenálu EÚ: pozastavenie ochrany duševného vlastníctva, ktorú americké laboratóriá využívajú v rámci jednotného trhu, a preverovanie – alebo blokovanie – amerických akvizícií európskych firiem. Sú starostlivo premyslené tak, aby zasiahli washingtonských vývozcov, ale zároveň sa nedotkli vlastných rozpočtov na výpočtovú kapacitu Európy.

Opatrenie, ktoré by spôsobilo najväčšiu bolesť, mieri priamo na dodávateľský reťazec v oblasti litografie: obmedzenie vývozu a servisu spoločnosti ASML pre americké továrne na polovodiče v Arizone. Je to zároveň radikálne opatrenie, krok, ktorý vyvolá reakciu, ktorú si Európa možno nebude môcť dovoliť.

Keď dôjde na hlasovanie, návrh neprejde, na kvalifikovanú väčšinu to nestačí. Holandsko s Írskom sú proti a odvolávajú sa na transatlantické vzťahy. Poľsko a Pobaltie, s očami uprenými na hrozbu z Ruska, hlasujú rovnako. Taliansko sa zdrží. Do záznamu potom jeden vysokopostavený predstaviteľ Komisie novinárom oznámi, že výsledok odráža „rozdielne národné pohľady na strategické prostredie“. Mimo záznamu jeden francúzsky úradník tým istým novinárom povie, že delegáti sa príliš boja Washingtonu na to, aby použili zbraň, ktorú budovali posledných desať rokov.

Caroline trávi väčšinu leta na krízových zasadnutiach. Tí istí ľudia, ktorí jej pred pár rokmi tvrdili, že všetko bude v poriadku, sa jej teraz pýtajú, či sa ešte dá niečo urobiť. Odpovedá im, že príležitosť na akúkoľvek zmysluplnú akciu sa uzavrela niekedy medzi rokmi 2025 a 2027. Teraz už môžu iba minimalizovať škody.

Február 2030 – Šok na trhu práce

Európske „medové týždne“ s predstieranou prácou, teda éra, keď ľudia chodili pracovať na záhradu, zatiaľ čo agenti za nich vykonávali prácu a firmy ich nesmeli prepustiť, netrvajú dlho.

Európske firmy, ktoré naďalej platia plný počet zamestnancov, nedokážu konkurovať štíhlejším americkým rivalom. Brzdia ich horšie modely aj menej dostupná a drahšia výpočtová kapacita. Šok zasiahne najskôr odvetvia najviac vystavené umelej inteligencii. Softvérové spoločnosti prehrávajú, pretože americká konkurencia uvádza produkty rýchlejšie a za zlomok nákladov. Stredne veľké poradenské firmy zisťujú, že najpokročilejšie modely dokážu ich rady ľahko predvídať.

A čo viac, AI systémy sa jednoducho neustále zlepšujú. Kontinuálne učenie sa často označovalo za poslednú prekážku skutočnej automatizácie kognitívnej práce. Ľudskí pracovníci si v priebehu kariéry budujú kontext, úsudok a nepísané, intuitívne znalosti. AI systémy začínali každú novú konverzáciu s tými istými „zamrznutými“ váhami. Dlhé kontextové okná a externá pamäť časť priepasti zacelili, ale model sa počas nasadenia v skutočnosti nikdy nič nové nenaučil.

To sa však zmení. Keď najnovší model Atlasu strávi šesť týždňov v poradenskej firme, začne písať jej štýlom. Naučí sa, kto sa komu podriaďuje, ktorí klienti zle znášajú nepríjemné správy a o autoritu ktorého partnera sa možno oprieť. Systém nie je bezchybný, no zlyháva dosť zriedka na to, aby sa oplatil. Ohrozené sú zrazu aj profesie, ktoré mala chrániť potreba citlivého úsudku a nepísaná znalosť inštitúcie.

Pre AI prepustia priamo len málo ľudí. Firmy v krízovom režime však nevytvárajú nové miesta. Trh práce pre absolventov je najhorší za celé generácie. Advokátske kancelárie, banky, audítori a ďalšie firmy, ktoré si ešte môžu dovoliť najpokročilejšie modely alebo si včas zabezpečili dlhodobú zmluvu, nábor zastavili alebo výrazne obmedzili.

Carolinin mladší brat vlani v lete dorobil magistra v odbore logistiky a odvtedy si márne hľadá prácu. Raz mesačne zájdu na večeru v Paríži – platí ona – a pýta sa jej, či sa má rekvalifikovať. Nevie, čo mu na to povedať. Nedostatok zdravotných sestier je hmatateľný, ale on neznesie pohľad na krv. A na remeslo zase nie je stvorený. Prikývne, objedná si ďalšie pivo a ona ho nechá zmeniť tému.

Politici, ktorí si postavili kariéru na odpore voči AI, dostávajú za pravdu. Umiernenejší sa zúfalo pokúšajú zmeniť kurz. Protesty v európskych metropolách sa stávajú rutinou. Jedni žiadajú ochranu pracovných miest, druhí zákaz americkej AI, ďalší zákaz akejkoľvek AI. Všetci však chcú, aby konečne niekto niečo urobil.

Európske spravodajské služby už vyše roka upozorňujú na koordinované informačné operácie zamerané na európsku verejnosť. Posolstvá sú presne prispôsobené miestnym obavám: americké technológie vysávajú kontinent zvnútra, Washington zaobchádza s Európou ako s vazalom, transatlantický vzťah je jednosmerka. Nič z toho však nie je úplná lož. Haag a Berlín síce vydávajú podrobné správy, ktoré ukazujú prstom na Peking, ale verejnosť to viac-menej nezaujíma, keďže s podstatou tohto posolstva ľudia tak či tak súhlasia, bez ohľadu na to, kto ho práve podporuje.

Jún 2030 – Ponuka, ktorá sa neodmieta

Čína vedie v robotike. Lenže teraz do toho ide naplno aj Atlas.

Atlas oznámi plán minúť stovky miliárd dolárov na priemyselné údaje a výrobné kapacity, aby dokázal vyrábať roboty v objeme porovnateľnom s Čínou. Jeho riaditeľ to zdôvodňuje jasne: Amerika stále vedie v softvéri AI a novému tímu pre modely sveta sa podarilo vyriešiť posledné softvérové prekážky univerzálnej robotiky. Fyzické dodávateľské reťazce sa však budujú celé roky. Ak Atlas získa náskok aj tu, výhoda sa bude ďalej násobiť: čoskoro budú roboty stavať továrne na výrobu ďalších robotov, rovnako ako AI píše kód, ktorým sa sama vylepšuje.

A Čínu je v čom dobiehať. Zatiaľ čo postaviť novú továreň na roboty trvá v USA dva roky, v Číne na to stačí iba sedem mesiacov. Desaťročie hyperškálovania dátových centier zanechalo USA energeticky vyčerpané a miestna verejnosť je voči všetkému, čo sa točí okolo AI, silne zatrpknutá. Nové závody narážajú na odpor miestnych obyvateľov a štátni politici sa radšej stavajú na stranu svojich voličov. Hoci je rast americkej ekonomiky nepopierateľne rýchly, naráža na limity v podobe infraštruktúry, nerovností a verejnej mienky.

CEO sa preto rozhodne, že najrýchlejšou cestou vpred nie je stavať, ale kupovať, teda prostredníctvom modernizácie už existujúcich závodov. S podporou spriatelených investičných fondov sa vydá na nákup priemyselných firiem s využiteľnou výrobnou plochou, ktorú by bolo možné preorientovať na výrobu kolových robotov, štvornožcov a humanoidov.

Vysoko na zozname sú európske automobilky. Najväčšia nemecká sa po rokoch čínskej konkurencie ocitne na pokraji bankrotu. Od vrcholu pred érou elektromobilov stratila 80 percent hodnoty a jej trhová kapitalizácia klesla na 18 miliárd eur. Pre Atlas s hodnotou 13 biliónov dolárov sú to drobné, no s veľkým potenciálom. Automobilka musí pre pracovné právo držať priveľa zamestnancov, nemá však z čoho platiť mzdy a akcionári už dva roky hľadajú východisko. Pre firmu, ktorá potrebuje špičkové továrne na desiatky miliónov robotov, je to ideálny cieľ.

Berlín nesúhlasí. Predaj zablokuje z dôvodov národnej bezpečnosti, ale zasvätení vedia, že tu ide skôr o národnú hrdosť.

Atlas necúvne. Riaditeľ zavolá americkému prezidentovi, ktorý už skôr verejne vyhlásil, že kto vyhrá robotiku, vyhrá ekonomiku, a že Čína postupuje rýchlejšie, než bude Washington tolerovať. Do 72 hodín Biely dom oznámi, že európsky dovoz áut zasiahnu astronomické clá. Oficiálne ten krok s pokusom o kúpu automobilky nijako nesúvisí.

O tri týždne neskôr je predaj spečatený, hoci je zamaskovaný ako partnerstvo. Nemecký štát získa v novom subjekte 20-percentný podiel a súčasné predstavenstvo si ponechá nominálnu kontrolu. V tlačovej správe sa slovo „európsky“ objaví celkovo jedenásťkrát.

Za oponou velí Atlas. Drží prevádzkovú väčšinu, licenčné práva k výrobnej platforme a predkupné právo na akékoľvek budúce navýšenie kapitálu. Zisky tečú cez holdingovú firmu v Delaware. Berlín si zachová tvár, ale to je tak všetko.

Tento vzorec sa v nasledujúcich mesiacoch niekoľkokrát zopakuje. Predstavenstvá majú fiduciárnu povinnosť konať v záujme akcionárov, a keď je ponuka vysoko nad trhovou hodnotou a alternatívou je insolvencia, sú záujmy akcionárov jasné. Jeden po druhom sú špičkoví výrobcovia – v oblasti robotiky, letectva či špecializovaní výrobcovia nástrojov – skupovaní a reštrukturalizovaní americkými podnikmi. Oficiálna verzia znie, že to chráni pracovné miesta a udržuje životne dôležité prevádzky na európskom území, ale v skutočnosti Európa nemá žiadny dôveryhodný protinávrh.

August 2030 – Modelový kolaps

Spojené štáty sa nesnažia zničiť Európu. Snažia sa poraziť Čínu v súťaži, ktorú považujú za existenčnú. Ale z miesta, kde sedí Caroline, je ťažké v tom vidieť rozdiel.

Európa si už niečím podobným, len v bledomodrom, prešla po finančnom kolapse v roku 2008. Sociálne záväzky stúpajú práve vo chvíli, keď vysychajú daňové príjmy. Vlády si požičiavajú na dlh s vidinou ekonomického rastu, ktorý ale neprichádza. Veritelia uťahujú úverové opasky. S každým ďalším krokom sa manévrovací priestor pre politikov zužuje a možnosti, ktoré im zostávajú, sú čoraz horšie.

V Paríži predkladá minister financií Národnému zhromaždeniu rozpočet, ktorému nikto v sále, vrátane neho samotného, neverí. Sú tu tri čísla, ktoré sa jednoducho nedajú zosúladiť: výdavky na sociálne zabezpečenie sa blížia úrovni z čias covidu, príjmy z daní z príjmov právnických osôb sú o deväť percent nižšie a desatina rozpočtu ide na obsluhu neustále narastajúceho dlhu. Jediný spôsob, ako aspoň predstierať, že to celé drží pohromade, spočíva v nastavení úplne nerealistických predpokladov hospodárskeho rastu, ktoré však každý okamžite prekukne.

Caroline to sleduje pri obede na telefóne. Myslí na brata. Prácu si nenašiel. Má študentský dlh, žiadne úspory a nasťahoval sa späť k rodičom. Niekoľko jeho priateľov urobilo to isté a niektorí začali hovoriť o tom, že sa presťahujú do Spojeného kráľovstva, ktoré – na prekvapenie mnohých – zvládlo prechod na AI oveľa lepšie ako väčšina krajín EÚ.

Moody’s zníži výhľad ratingu Francúzska v priebehu jedného mesiaca na negatívny. S&P ho nasleduje. Samotné zníženie ratingu príde neskôr, ale trh to už teraz zohľadnil v cenách. Náklady na obsluhu francúzskeho štátneho dlhu sa prudko odtrhnú od nemeckých a rozdiel medzi nimi vystrelí na najvyššiu úroveň od zavedenia jednotnej európskej meny. Trhy si už nie sú isté, že francúzske euro a nemecké euro majú rovnakú váhu a že sa eurozóna dokáže vôbec udržať pohromade.

V septembri prekročí francúzska obsluha dlhu 12 percent rozpočtu. Do novembra agentúry prejdú zo štvrťročného preskúmania na priebežné. Tesne za nimi nasledujú Taliansko, Španielsko a Grécko, ktorých ratingy boli znížené. Vo všetkých štyroch krajinách sa peniaze, ktoré predtým prúdili do štátnej pokladnice, presunuli do amerických bilancií a zostávajúca daňová základňa vyzerá vedľa rastúcich výdavkov na sociálnu podporu a obsluhu dlhu absolútne nepatrná. S každou prognózou sa predpoklady hospodárskeho rastu revidujú smerom nadol.

Približne v tom istom čase sa začnú objavovať pôžičky. Jeden fond podporovaný čínskym štátom poskytne úverovú linku portugalskej infraštruktúrnej banke. Druhý refinancuje tranže gréckeho štátneho dlhu za podmienok, ktoré žiadna európska inštitúcia nedokáže vyrovnať. Tretí ručí za jednu španielsku regionálnu vládu. Uniknuté memorandum Komisie tento model opisuje ako „strategicky motivované nasadenie kapitálu“. Nikto si nie je úplne istý, aká tá stratégia je. Niektorí analytici si myslia, že Peking chce ASML alebo licenčnú dohodu na EUV, iní nič konkrétnejšie, než aby sa Európa a Spojené štáty od seba vzdialili.

Politické dôsledky na seba nenechajú dlho čakať. Protesty narastajú, až nakoniec prerastú do násilia. Na obrazovkách v Berlaymonte bežia nepokoje v Paríži a Ríme. V uliciach sú prevažne mladí ľudia, ktorých okrem pevného presvedčenia, že ich systém nechal na holičkách, nespája takmer nič iné. Populistické strany, ktoré sa často ostro vymedzujú voči AI a sú protiamerické, vedú v prieskumoch vo väčšine krajín EÚ. Európa sa rozpadá. Južná Európa potrebuje pomoc zo severu, no aj tie krajiny, ktoré nie sú úplne zničené dlhom a teoreticky by mohli pomôcť, ako napríklad Nemecko, majú plné ruky práce so svojimi vlastnými vnútornými krízami.

Jednota bloku sa začne rozpadať. Slovensko už Komisiu neberie vážne takmer v ničom okrem obchodu. Poľsko a pobaltské štáty, vystrašené Ruskom a nedôverčivé voči schopnosti EÚ ich ochrániť, sa užšie viažu na Spojené štáty. Severania si vybudovali vlastné dátové centrá, a teda aj vyjednávaciu pozíciu, a vytvoria koalíciu bez Bruselu. Briti zasa usúdia, že brexit mal aspoň jednu výhodu: s Washingtonom môžu o AI rokovať priamo.

Za Atlantikom je situácia iná. Americká administratíva, ktorá doma čelí svojej vlastnej vlne odporu proti umelej inteligencii, zaviedla záruky pracovných miest a priame peňažné transfery v rozsahu, o akom Európa môže len snívať. Protesty tam síce neutíchli, ale vláda si kúpila čas. Tento kontrast neuniká európskej verejnosti ani európskym ministrom financií, ktorí chápu, že americkú reakciu financuje rast poháňaný umelou inteligenciou, aký ich vlastné ekonomiky nedokážu ponúknuť.

Do januára 2031 je euro pod neustálym tlakom. Kapitál odchádza z južnej Európy a nevracia sa. ECB zasahuje, zasahuje znova a potom jej dôjdu dôveryhodné nástroje. Koncom februára vkladatelia v talianskych a gréckych bankách presúvajú peniaze na sever rýchlejšie, než to ECB stíha vyrovnávať, a euro vo svojej súčasnej podobe už nie je niečím, čo by európski predstavitelia v súkromí obhajovali.

Marec 2031 – Medzi obrami

Na začiatku roka 2031 je moc sústredená na dvoch miestach. Americké laby vedú v oblasti kognitívnych technológií, Čína naďalej vedie v oblasti fyzických technológií. Samotný Atlas má väčšiu hodnotu ako všetky kótované európske firmy dohromady. Tri najväčšie americké firmy v oblasti umelej inteligencie minú každá na výpočtový výkon viac, než EÚ minie na obranu. Vedúci čínsky výrobca humanoidov expeduje za mesiac viac kusov, než ich Európa vyrobí za celý rok.

Stále napätejšie transpacifické vzťahy vyniesli do popredia Taiwan. Továrne na polovodiče TSMC, kde sa vyrábajú najšpičkovejšie čipy na svete, sa nachádzajú prevažne na tomto ostrove. Náskok americkej kognitívnej umelej inteligencie pred čínskou sa za posledný rok ešte zvýšil a spolu s tým vzrástol aj strategický význam Taiwanu. V dôsledku toho sme svedkami drobných zrážok medzi námornými silami, ku ktorým pred dvoma rokmi dochádzalo možno raz za štvrťrok, teraz každý týždeň. Obe strany už vyskúšali zbraňové platformy riadené AI verejne a tie výkonnejšie v súkromí. Vo Washingtone sú AI laby a ministerstvo obrany prepletené natoľko, že rozlíšenie medzi nimi už takmer stráca zmysel. V Pekingu je táto integrácia formálnejšia. Komentátori a analytici bežne používajú slovo vojna, bez prívlastkov ako „obchodná“ alebo „studená“. Traja alebo štyria muži v každej metropole majú rozhodovaciu právomoc, ktorá by mohla viesť k plnohodnotnému konfliktu.

Európa je v zúfalom stave, aj keď to nikto z oficiálnych miest nie je ochotný povedať na rovinu. Spoločnosť je extrémne polarizovaná a sociálny model sa rúca. V krajinách najhoršie zasiahnutých šokom z nástupu AI sa hospodársky rast zastavil. V iných sa takmer odtrhol od životnej úrovne. V členských štátoch, kde prevládajú hypotéky s variabilnou úrokovou sadzbou, prudko vyskočilo percento nesplácaných úverov. S európskymi štátnymi dlhopismi sa obchoduje na úrovniach, ktoré sú zvyčajne vyhradené pre krajiny, kde ľudia vozia hotovosť na vozíkoch. Kedysi ekonómovia viedli debaty o tom, čím je spôsobená priepasť v bohatstve v porovnaní s USA – či ide len o dôsledok odpracovaných hodín, alebo či naopak európska kvalita života nie je vyššia. Teraz už tieto debaty utíchli. Každý, kto dnes odletí do Kalifornie, ten rozdiel vidí počas prvých minút po pristátí.

Európa má ale v rukáve posledné eso. Hoci sa jej za posledných päť rokov nepodarilo vybudovať vlastný sektor umelej inteligencie na hranici možností, stále ovláda to povestné úzke hrdlo, ktorým musí prejsť celý globálny technologický závod. ASML zostáva jedinou firmou na svete, ktorá dokáže vyrábať EUV litografické zariadenia používané na tlač tých najmodernejších čipov. Bez prístupu k jej strojom by USA nedokázali ďalej rozširovať svoj náskok v oblasti AI, a ak by k nim mala prístup Čína, pravdepodobne by Ameriku už pred nejakou dobou dobehla.

Peking dosiahol skutočný pokrok na domácich strojoch DUV a očakáva sa, že o rok začne ich masovú výrobu. Lenže to je príliš málo a príliš neskoro: jeden rok dnes pocitovo znamená celú večnosť a stroje DUV nevyrábajú najšpičkovejšie čipy, ktoré Čína potrebuje. USA medzitým postupujú dopredu každým dňom. Čínska vláda má veľké obavy, že superinteligentná AI je už na obzore, a nikto si nie je úplne istý, čoho všetkého by mohla byť schopná. Niektorí poradcovia sa obávajú, že by USA mohli použiť dostatočne pokročilú AI na neutralizáciu čínskeho jadrového odvetného úderu. Iní sa boja, že by takéto systémy mohli disponovať takou presvedčovacou schopnosťou, že by destabilizovali samotnú komunistickú stranu. Čínsky náskok v oblasti robotiky je síce nesporný, tieto obavy však nedokáže rozptýliť.

Peking teda ešte viac pritvrdzuje v stratégii, ktorú razí už dva roky. Úvery pre južnú Európu naďalej rastú a podmienky sú čoraz veľkorysejšie. Informačné kampane naberajú na intenzite. Európski lídri dostávajú signály o tom, ako by mohol nakoniec vyzerať užší vzťah: privilegovaný prístup na trh, spoločná výroba robotiky a miesto za rokovacím stolom, z ktorého ich Washington v podstate vytlačil. Navyše sa po prvýkrát výslovne spomína názov spoločnosti ASML a jej technológia EUV. Päť rokov v pozícii vazala Washingtonu zanechalo na európskom sebavedomí hlboké jazvy a v niekoľkých hlavných mestách sa tak po prvýkrát začína úplne vážne diskutovať o inej alternatíve.

Čína sa snaží Európu odtrhnúť a darí sa jej to viac, než je Washingtonu príjemné. Pentagon považuje stratu kontroly nad ASML za hrozbu porovnateľnú so šírením jadrových zbraní. Biely dom preto dospeje k záveru, že potrebuje priamu kontrolu nad touto firmou teraz, kým táto možnosť ešte existuje. Hovor mieri do troch krajín, ktoré tomu môžu zabrániť: do Holandska, kde má ASML sídlo, a do Nemecka a Francúzska, bez ktorých povolenia by žiadna holandská vláda na nič podobné nemohla pristúpiť.

Americký viceprezident predloží ponuku počas 40-minútového hovoru cez zabezpečenú linku. Samotná spoločnosť ASML sa má stať súčasťou spoločnej holandsko-americkej holdingovej spoločnosti, ktorú bude riadiť spoločné predstavenstvo, v ktorom bude mať Washington rozhodujúci hlas v otázkach výroby, zákazníkov a transferu technológií. Na oplátku USA ponúkajú kapitálovú injekciu v rozsahu, s ktorým sa Európa nemôže rovnať, čo umožní vybudovať rad nových výrobných závodov na americkom území. Čo je však ešte prekvapujúcejšie, Washington sľubuje aj priame finančné transfery európskym občanom, ktorých výška bude viazaná na americké zisky z AI. Začínali by skromne, približne na úrovni 100 eur na osobu ročne, ale postupom času by ďalej rástli.

Traja európski lídri sa rozhodnú, že do toho nebudú zasväcovať svojich kolegov z radov premiérov a prezidentov EÚ. Túto ponuku totiž nepovažujú za prijateľnú a obávajú sa, že ostatní by na nich vyvíjali tlak, aby ju prijali. Keď ponuku zdvorilo odmietnu, Biely dom ju zverejní a k cukru pridá bič. Ak ju EÚ nepodpíše, bude celý región v rámci Frontier Inference Services Rule odsunutý do 3. kategórie, čo by pre Európu znamenalo okamžitú a trvalú stratu akéhokoľvek súčasného i budúceho prístupu k americkej AI. USA dobre vedia, že držia v ruke všetky esá. Prostredníctvom svojich taiwanských partnerov si totiž stihli nazhromaždiť dostatok EUV strojov i servisného know-how na to, aby sa bez dodávok od ASML obišli dlhšie, než ako dlho dokáže Európa prežiť bez prístupu k najpokročilejšej AI.

Niekoľko európskych metropol osloví Číňanov v nádeji na protiponuku, ktorá by im dala priestor Washington odmietnuť. To, v čo dúfali, ale neprichádza. Peking dospel k záveru, že jeho „šarmantná ofenzíva“ už nestačí a že aj on musí zmeniť tón: ak Holanďania podpíšu zmluvu s Washingtonom, Čína prehodnotí podmienky vývozu vzácnych zemín. Rovnako budú prehodnotené aj vývozné licencie na robotiku. Čínske ultimátum má ešte kratšiu lehotu ako americké.

Európa má teraz na výber z troch možností a všetky sú zlé.

Podpísať dohodu s Washingtonom by znamenalo vzdať sa jediného európskeho vyjednávacieho tromfu a premeniť kontinent prakticky na americký protektorát. Ak by Čína splnila hrozbu a zastavila vývoz, zvyšok európskeho priemyslu by sa zároveň zrútil.

Spojiť sa s Pekingom, čo by znamenalo, že juh sa možno prestane topiť a Únia snáď prekoná svoju bezprostrednú fiškálnu krízu. Európa by však týmto krokom odovzdala Číne kľúče k budúcnosti a musela by čeliť odvetným opatreniam Washingtonu, ktoré nedokáže ustáť ani s čínskou pomocou. Odsun do 3. kategórie by v takom prípade bol len začiatkom.

Ak Európa nepodpíše dohodu ani s jednou stranou, nezíska nič. Naopak, pocíti plnú nevôľu oboch veľmocí naraz. Súčasná strata prístupu k najpokročilejším americkým modelom a kľúčových surovín pre výrobu by už aj tak napätú Úniu zrejme definitívne rozvrátila.

Európska rada zvolá mimoriadne zasadnutie. Po štrnástich hodinách je posun minimálny. Rada nakoniec poverí delegáciu, aby odletela do Washingtonu s mandátom, o ktorom všetci v miestnosti vedia, že je zámerne nejednoznačný. Na rozdiel od bežnej praxe EÚ sa najdôležitejší aktéri rozhodnú priamo na mieste.

Schôdza sa koná v utorok ráno v Eisenhowerovej budove Výkonného úradu prezidenta. Európsku delegáciu vedú holandský premiér, francúzsky prezident, nemecký kancelár, poľský premiér, španielsky premiér a taliansky predseda vlády, každý v sprievode svojho ministra zahraničných vecí a poradcu pre národnú bezpečnosť.

Američania priviedli podobne vyzerajúcu skupinu, doplnenú o dvoch predstaviteľov v zadnom rade, ktorí nie sú nikomu predstavení a v ušiach majú slúchadlá.

Tieto slúchadlá sú napojené na najpokročilejší AI model, ktorý infiltroval každý európsky kanál, ktorý dokázal nájsť. Vie, čo každý z európskych predstaviteľov povedal minulý utorok na vláde. Vie, kto z nich má nemanželský pomer, kto sa lieči na rakovinu prostaty a čia dcéra má problémy so zákonom. Vie, čoho sa každý z nich najviac bojí a čo je ochotný obetovať, aby sa tomu vyhol. Európania o tom nemajú ani tušenie.

Caroline je v podpornom tíme, ktorý si Komisia vzala so sebou do Washingtonu. Sedí v miestnosti pre delegácie o dve dvere ďalej a na obrazovke na stene sleduje uzavretý prenos.

Ešte pred poludním je jasné, že najvyšší predstavitelia sa nedokážu zhodnúť. Nemecký kancelár a poľský premiér tvrdo tlačia na dohodu s Američanmi. Španielsky premiér sa chce prikloniť k Číne, francúzsky prezident chce odmietnuť obe strany. Holandský premiér vyzerá chorľavo a taliansky premiér za tri hodiny sotva prehovoril.

Na poludnie vyhlásia prestávku. Najvyšší predstavitelia sa spolu so svojimi delegáciami rozbehnú do vedľajších miestností. Caroline vyjde von, aby si dala kávu a vyčistila si hlavu.

Na chodbe takmer narazí do talianskeho predsedu vlády, ktorý vyšiel z rokovacej miestnosti sám. Má vyzlečené sako a uvoľnenú kravatu. Je menší, než si ho predstavovala. Keď uvidí jej visačku, zastaví sa.

„Komisia?“

„Generálne riaditeľstvo pre obchod, pane.“

Chvíľu si ju prezerá. „Poďte so mnou.“

Idú pomaly. Je známy tým, že pred veľkými rozhodnutiami nečakane konzultuje situáciu s kýmkoľvek – s radovými zamestnancami, novinármi, svojím vodičom. Niekomu to pripadá sympatické. Či už je to náhoda, alebo nie, v európskej politike vďaka tomu prežil štyridsať rokov.

„Tam vo vnútri,“ povie, „každý opakuje tie isté argumenty, ktoré obhajujú už dva roky. Počul som to všetko.“ Pozrie sa na ňu. „Ktorá z tých troch možností vás desí najviac?“

Než odpovie, zamyslí sa.

„Nevybrať si nič vyzerá ako snaha nechať si otvorené zadné dvierka,“ povie. „Ale tak to nejde. Musíme sa aktívne rozhodnúť, inak budeme len bezmocne sledovať, čo s nami bude, a stavať sa do úlohy obetí. A Číňanom takú moc do rúk dať nemôžeme. Takže to musia byť Američania.“

Predseda vlády pomaly prikývne. Nepovie, či súhlasí. Ľahko ju poklepe po ramene, tak trochu otcovsky. „Ďakujem. Choďte si po tú kávu.“ Otočí sa a vykročí späť do zasadacej miestnosti.

Caroline ide na toaletu. Opláchne si tvár studenou vodou a pozrie sa na seba do zrkadla. Trasú sa jej ruky. Chytí sa okraja umývadla a čaká, kým to prejde. Cez malé okno vysoko nad jej hlavou vidí výhľad na washingtonskú oblohu, nevýraznú a jasnú.

O kúsok ďalej na chodbe rozhoduje šesť ľudí o osude európskeho kontinentu. Nevie, či na niečom, čo povedala, bude záležať.

Tuší, že skôr nie.

V ten večer sa vracia do hotela sama. Na marec je vo Washingtone chladno. Myslí na brata. Myslí na večierok v Hayes Valley pred šiestimi rokmi a na pokojnú istotu ľudí okolo stola, že sa svet čo nevidieť zmení.

Zabzučí jej telefón.